Nad bytostnou ríšou sa vznáša duchovná
ríša. Tak ako každý svet je inej podstaty, aj duchovná ríša je
úplne iného druhu než svety pod ňou. Je nehmotná, a preto večná,
nepodlieha starnutiu ani rozkladu. Už jej názov prezrádza, že v nej žijú
duchovia. Aby sme lepšie pochopili ich podstatu a ich postavenie v
stvorení, zopakujeme si, akí obyvatelia žijú v jednotlivých svetoch
pod nimi obr.
V hrubohmotnom vesmíre žijú na mnohých
planétach ľudia.
V jemnohmotnom vesmíre žijú duše ľudí
po smrti.
V bytostnej ríši žijú veľkí a malí
bytostní, bytosti.
V duchovnej ríši žijú duchovia.
V najvyššej úrovni duchovnej ríše, žijú tiež dokonalí duchovia, ale iného druhu ako vyvinutí. Na vývoj ducha nepotrebovali vstupovať do hmotnosti. Vďaka vyššej dokonalosti ich zárodku sa sformovali do ľudskej podoby okamžite a ešte aj vo vyššej úrovni. Preto sa nazývajú stvorení duchovia. možno znie zavádzajúco hovoriť o vyššej a nižšej dokonalosti, lebo z hľadiska ľudských pojmov by mala byť len jedna dokonalosť. Vysvetlíme si najprv jej charakteristiku na duchoch v duchovných svetoch. Keď sa duchovné zárodky môžu sformovať ihneď v Duchovnej ríši, znamená to, že sú dokonalé, rovnorodé s dokonalým prostredím. Nedokonalé zárodky musia vstupovať do hmotnosti, ktorá je nedokonalá, teda im rovnorodá, aby sa vyvinuli a sformovali do dokonalej ľudskej osobnosti.
Dokonalý duch, i keď má slobodnú vôľu, si nikdy nevolí cestu pochybnosti, pokrivenia alebo zla. Jeho cítenie, prejavy a činy nie sú kolísaním medzi dobrom a zlom, lebo sú čisté a jasné. Nedokonalý duch si v dôsledku slobodnej vôle často volí aj pochybné cesty, lebo ich chce vyskúšať. Žiaľ, nie vždy sú pre neho poučením. Často ho odvedú od pravého cieľa, i keď si to sám neuvedomuje. Práve pre svoju nedokonalosť sa nemôžu duchovné zárodky ľudských duchov sformovať v duchovnej ríši, lebo zákon rovnorodosti to nepripustí. Nedokonalé sa môže vyvíjať len v nedokonalom prostredí - v hmote. Avšak po dokončení vývoja sa stane ľudský duch dokonalým. Dokonalosť má teda v duchovnom svete rôzne úrovne, stupne, v ktorých ešte existuje vývoj. Všetko v celom stvorení sa stále vyvíja v svojich hraniciach, lebo v ňom vládne zákon pohybu.
Podľa zákona rovnorodosti sa záporné vlastnosti v rodine tiež vykoreňujú v rovnorodom prostredí, priamo v nej, aj za cenu sporov a napätí medzi jej členmi. Medzi dokonalejšími ľuďmi by ich odstránenie nebolo trvalé. Bezkonfliktnosť ešte neznamená aj zmenu. V lepšom prostredí človek jednoducho nemá príležitosť prejaviť svoje negatíva, preto ostávajú iba potlačené a utlmené.
Stvorení
duchovia majú v dôsledku svojej vyššej dokonalosti oproti vyvinutým
duchom vedúce postavenie v celej duchovnej ríši. Podobne ako
prastvorení bytostní sa dostali na vedúce miesta, lebo ich samočinné
a okamžité sformovanie prezrádza vyššiu duchovnú kvalitu oproti
ostatným. Rešpektovaním tohto zákona tu nemajú problém s
autoritami, a preto tu vládne prirodzená úcta a oddanosť.
Stvorení a vyvinutí duchovia sú tie
hierarchie, ktoré riadia a hodnotia naše činy a osudy na Zemi a s
pomocou bytostných organizujú spravodlivé napĺňanie večných
zákonov. Zákony preto pôsobia ako inteligentná sila, lebo ich v
niektorých prípadoch riadi inteligencia duchov, inokedy sa uplatňujú
samočinne - cez základnú silu. Inteligencia stvorených duchov sa
nedá s pozemskou ani len porovnať. Je iba duchovná, bez účasti
rozumu, čo jej dáva úplne iný rozlet a nepredstaviteľné
schopnosti. Hmotnosť alebo Zem je oproti duchovným svetom to najúbohejšie
miesto v stvorení, kde má duch stráviť iba určitú fázu vývoja.
Nemá ju preto považovať za cieľovú, ale len za prestupnú
stanicu.
Podľa plánu vývoja sa v určitej dobe zrelosti vtelí do najvyspelejšieho národa nejaký stvorený duch ako človek. Svojimi vyššími schopnosťami podporí duchovný vývoj okolia, ktorý bez tejto vyššej pomoci stagnoval a degeneroval.
V duchovnej ríši sa vedie Kniha života, kde je zapísaný pod duchovným menom každý duchovný zárodok, ktorý odchádza na púť do hmotnosti. Riadiaci duchovia sledujú jeho cesty a všemožne mu pomáhajú, aby nezablúdil v hmote a vrátil sa späť do raja ako zrelý duch.
Ako vidieť, náš život na Zemi nie je ponechaný len na nás samých. Máme nad sebou svojich “učiteľov”, “rodičov”, ktorí nás duchovne vedú a pomáhajú nám cez našich strážnych duchov, aby sme úspešne zavŕšili cieľ, za ktorým sme sa vybrali do hmoty - na Zem.
Keďže sa duchovná ríša vznáša zo všetkých spomenutých svetov najvyššie, tak aj duch má medzi ostatnými obyvateľmi svetov najvyššie postavenie. Ako vlastne vyzerajú duchovia? To, čo všeobecne nazývame duchmi, ktorých niektorí citlivci vidia alebo cítia, sú vlastne duše nie duchovia. Človek môže svojím duchovným zrakom vidieť iba do astrálu, ktorý je strednou časťou hrubohmotnosti. Vyspelejší ľudia “dovidia” aj do jemnohmotnosti. Vo sne sa nám takisto zjavujú duše či už živých, alebo mŕtvych ľudí. V spánku totiž vychádza naša duša z tela a putuje v obrovských vzdialenostiach. Nemusíme sa obávať, že sa nevráti, lebo je s telom spojená astrálnou šnúrou, ktorá má akoby nekonečnú dĺžku.
Zákon rovnorodosti zabraňuje, aby človek videl ducha, alebo duchovný svet. Medzi vesmírom a duchovnou ríšou je príliš veľká vzdialenosť. Duch je jemnejšej podstaty než duša, lebo je na rozdiel od nej nehmotný. Vyzerá však podobne, je mužom alebo ženou, no má omnoho krajšiu, žiarivejšiu a dokonalejšiu podobu ako človek, či duša. Vieme už, že duša je jemnohmotná, preto má dlhšiu životnosť ako hrubá hmota, telo, ale raz tiež zanikne. Duch, keďže je nehmotný, nezanikne, je večný.
Ako vlastne vzniká duch a čo má s človekom spoločné? V spodnej úrovni duchovnej ríše sa nachádzajú duchovné zárodky. O ich pôvode si povieme neskôr. Pod vplyvom základnej sily, ktorá tu vyžaruje silnejšie ako vo vesmíre, sa duchovné zárodky prebúdzajú k uvedomeniu - k túžbe po sformovaní sa do duchovnej bytosti. Tak ako zárodok sliepky po dozretí inštinktívne túži byť sliepkou, tak duchovný zárodok túži byť duchovnou bytosťou. Na to, aby sa z dozretého vajíčka vyliahlo kura, treba však vhodné podmienky - vyššiu teplotu. Duchovný zárodok zas naopak, potrebuje väčší chlad, aby sa z neho sformoval duch.
Len čo sa u neho v duchovnej ríši prebudí túžba po vlastnej osobnosti, začne konať podvedome to, čo tento cieľ podporuje, čiže hľadať vhodné podmienky. Dokiaľ sa v ňom neprebudila túžba po živote, ležal nehybne, akoby spal. Až chcenie po vývoji je prvým pohybom ducha. Pod vplyvom zákona pohybu a tiaže začne duchovný zárodok klesať z duchovnej ríše do nižších sfér, aby sa mohol vyvíjať. Zastaví sa na okraji jemnohmotného sveta. V ňom sa za určitých podmienok začne formovať jeho obal, najprv do podoby dieťaťa, ktoré postupne rastie a vyvíja sa v dospelého človeka. Tak sa v jemnohmotnom svete formuje najprv duša do ľudskej podoby, ako obal duchovného zárodku.
Duchovný zárodok v jadre duše ostáva ešte nevyvinutý. Podobne ako z jablka nemôže hneď vyrásť ďalšie jablko, ale najprv strom, tak aj u ľudí sa najprv musí vyvinúť duša, až potom duch. Preto vznikol jemnohmotný svet skôr, aby sa mohli vyvinúť najprv duše. Až po ich vývoji, teda po nadobudnutí ľudskej podoby, vznikla hrubohmotnosť a s ňou aj Zem, kde vstupujú duše do hmotných tiel. Celý hrubohmotný vesmír vznikol na jediný účel - na vývoj duchovných zárodkov. Jemnohmotnosť bola pre jeho vývin iba prechodným štádiom, potrebným na to, aby sa vytvorila duša - obal ducha. Duša je vlastne spojivom, prostredníkom, pomocou ktorého sa duchovný zárodok spojí s telom, aby mohol na Zemi cez neho aktívne pôsobiť, a tým sa vyvíjať. Telo zároveň chráni dušu aj pred drsnými vplyvmi vonkajšieho prostredia.
Spolu s vývojom a dozrievaním planéty dozrieva aj ľudský duch viacerými životmi na Zemi a pobytom v jemnohmotnosti. Vývin ducha sa podobá vývoju orecha. Jeho jadro je najprv malé, beztvaré a mäkké. Až dozrievaním a hrubnutím obalov, vo forme šupy a škrupiny, rastie a tvrdne aj jadro. Po jeho dozretí obaly už nemajú preň význam, rozpadávajú sa. Aj duchovný zárodok rastie a dozrieva pod svojimi obalmi čiže dušou a telom. Duch po dosiahnutí zrelosti sa stane večnou a vedomou osobnosťou v ľudskej podobe, preto už obaly - telo a dušu - nepotrebuje. Slúžili mu iba ako odev ducha v príslušných úrovniach, aby ho chránili a podporovali vo vývoji. Duchovný zárodok sa teda postupne mení na vyvinutého ducha. Tento názov vyjadruje, že vývinom dospieval vo vedomú osobnosť. Podobne sa vyvíjajú aj malí bytostní - postupne nie okamžite. Nemajú ducha ani telo, majú iba dušu a bytostné jadro.V duchovnej ríši, v jej strednej časti, ktorá sa nazýva “raj” alebo, podľa Biblie, “Božie kráľovstvo”, žije vyvinutý duch, ako mužská alebo ženská osobnosť. V raji už neexistuje zlo a nedokonalosť ako v hmotných svetoch. Tu vládne iba krása, láska, dobro, spravodlivosť, ale nie nečinnosť. Zákon pohybu platí pre všetky úrovne stvorenia. Blaženosť duchov nespočíva v nečinnosti, lež v radostnej, tvorivej a dobre zorganizovanej aktivite. Zmyslom života vyvinutých duchov je okrem iného pomáhať aj ostatným, zatiaľ nevyvinutým duchom - ľuďom v hmotnosti, aby ukončili včas svoj vývoj a vrátili sa ako zrelí duchovia do svojho domova. Táto pomoc je nutná, čo si vysvetlíme neskôr.
Vyvinutí duchovia z raja nemôžu pomáhať v hmotnosti priamo, lebo zákon rovnorodosti tomu zabraňuje. Napriek tomu má každý človek svojho najvyššieho duchovného vodcu v duchovnej ríši. Ten na človeka môže pôsobiť iba cez prostredníkov v bytostnom kruhu a v jemnohmotnosti a tí napokon cez strážneho ducha.
V raji žijú deti rozličného veku, no nerodia sa tu ako na Zemi, nemajú svojich rodičov, patria všetkým. Vznikli takisto z duchovných zárodkov, sformovali sa však ihneď v tejto úrovni ako deti. Nemusia klesať za vývojom do hmotnosti, lebo sú ihneď dokonalé. Avšak chýba im zrelosť, ktorú získajú postupne v styku s dokonalými duchmi. A tak je život v raji pestrý: sú tam mužskí, ženskí aj detskí duchovia a každý sa tam môže aj citovo realizovať. Všetci duchovia sú nejakým spôsobom aktívni. Únava a prepracovanosť v raji neexistujú, lebo sú iba prejavom hmoty. Radosť zo života a neustálej činnosti zapríčiňuje aj to, že je tu stále deň, jasnejší ako na Zemi. Po tme a zle tu niet ani stopy.
Približnou napodobeninou raja sú vyššie úrovne jemnohmotného sveta. Je to ďalší zákon, podľa ktorého sa každý nižší svet utvára napodobňovaním sveta nad ním. Napodobenina však nikdy nemôže byť rovnaká s originálom. Nižší svet, tým že je vždy hutnejší, je nedokonalejší a nedokáže vytvoriť rovnaké, iba podobné. Život na Zemi je zas kópiou jemnohmotného sveta. Mnoho ľudí si myslí, že astrál je napodobeninou Zeme, lebo tam vidia kostoly, školy, mestá, aké sú na Zemi. V skutočnosti je to naopak, na Zemi napodobňujeme astrál. Jeho obraz nosíme v svojom podvedomí, lebo sme v ňom žili ako duše pred narodením.
Kvôli názornosti si porovnajme rozdiely v dokonalosti v raji a na Zemi. V raji sú tiež kvety, no ich dokonalosť spočíva v krajších a väčších tvaroch, v pestrejších farbách a výraznejších vôňach. Zvončeky tam naozaj zvonia v prekrásnych tónoch a mnohé kvety slúžia ako nádoby lahodných nápojov. Opis oblečenia duchov, krása ich príbytkov by vyznel ako fantázia, rojčenie, rozprávka, ktorá sa v ľudských pojmoch ani nedá dokonale vyjadriť a predstaviť. Človek si môže predstaviť len to, čo už zažil, alebo čo je rovnorodé, podobné jeho predstavám. Keďže raj je o niekoľko stupňov vyššie, ako žije človek, nemôže si vytvoriť predstavu o jeho dokonalosti, lebo naša reč na to ani nemá pojmy.V najvyššej úrovni duchovnej ríše, žijú tiež dokonalí duchovia, ale iného druhu ako vyvinutí. Na vývoj ducha nepotrebovali vstupovať do hmotnosti. Vďaka vyššej dokonalosti ich zárodku sa sformovali do ľudskej podoby okamžite a ešte aj vo vyššej úrovni. Preto sa nazývajú stvorení duchovia. možno znie zavádzajúco hovoriť o vyššej a nižšej dokonalosti, lebo z hľadiska ľudských pojmov by mala byť len jedna dokonalosť. Vysvetlíme si najprv jej charakteristiku na duchoch v duchovných svetoch. Keď sa duchovné zárodky môžu sformovať ihneď v Duchovnej ríši, znamená to, že sú dokonalé, rovnorodé s dokonalým prostredím. Nedokonalé zárodky musia vstupovať do hmotnosti, ktorá je nedokonalá, teda im rovnorodá, aby sa vyvinuli a sformovali do dokonalej ľudskej osobnosti.
Dokonalý duch, i keď má slobodnú vôľu, si nikdy nevolí cestu pochybnosti, pokrivenia alebo zla. Jeho cítenie, prejavy a činy nie sú kolísaním medzi dobrom a zlom, lebo sú čisté a jasné. Nedokonalý duch si v dôsledku slobodnej vôle často volí aj pochybné cesty, lebo ich chce vyskúšať. Žiaľ, nie vždy sú pre neho poučením. Často ho odvedú od pravého cieľa, i keď si to sám neuvedomuje. Práve pre svoju nedokonalosť sa nemôžu duchovné zárodky ľudských duchov sformovať v duchovnej ríši, lebo zákon rovnorodosti to nepripustí. Nedokonalé sa môže vyvíjať len v nedokonalom prostredí - v hmote. Avšak po dokončení vývoja sa stane ľudský duch dokonalým. Dokonalosť má teda v duchovnom svete rôzne úrovne, stupne, v ktorých ešte existuje vývoj. Všetko v celom stvorení sa stále vyvíja v svojich hraniciach, lebo v ňom vládne zákon pohybu.
Podľa zákona rovnorodosti sa záporné vlastnosti v rodine tiež vykoreňujú v rovnorodom prostredí, priamo v nej, aj za cenu sporov a napätí medzi jej členmi. Medzi dokonalejšími ľuďmi by ich odstránenie nebolo trvalé. Bezkonfliktnosť ešte neznamená aj zmenu. V lepšom prostredí človek jednoducho nemá príležitosť prejaviť svoje negatíva, preto ostávajú iba potlačené a utlmené.
Stvorení
duchovia majú v dôsledku svojej vyššej dokonalosti oproti vyvinutým
duchom vedúce postavenie v celej duchovnej ríši. Podobne ako
prastvorení bytostní sa dostali na vedúce miesta, lebo ich samočinné
a okamžité sformovanie prezrádza vyššiu duchovnú kvalitu oproti
ostatným. Rešpektovaním tohto zákona tu nemajú problém s
autoritami, a preto tu vládne prirodzená úcta a oddanosť.
Stvorení a vyvinutí duchovia sú tie
hierarchie, ktoré riadia a hodnotia naše činy a osudy na Zemi a s
pomocou bytostných organizujú spravodlivé napĺňanie večných
zákonov. Zákony preto pôsobia ako inteligentná sila, lebo ich v
niektorých prípadoch riadi inteligencia duchov, inokedy sa uplatňujú
samočinne - cez základnú silu. Inteligencia stvorených duchov sa
nedá s pozemskou ani len porovnať. Je iba duchovná, bez účasti
rozumu, čo jej dáva úplne iný rozlet a nepredstaviteľné
schopnosti. Hmotnosť alebo Zem je oproti duchovným svetom to najúbohejšie
miesto v stvorení, kde má duch stráviť iba určitú fázu vývoja.
Nemá ju preto považovať za cieľovú, ale len za prestupnú
stanicu.
Podľa plánu vývoja sa v určitej dobe zrelosti vtelí do najvyspelejšieho národa nejaký stvorený duch ako človek. Svojimi vyššími schopnosťami podporí duchovný vývoj okolia, ktorý bez tejto vyššej pomoci stagnoval a degeneroval.
V duchovnej ríši sa vedie Kniha života, kde je zapísaný pod duchovným menom každý duchovný zárodok, ktorý odchádza na púť do hmotnosti. Riadiaci duchovia sledujú jeho cesty a všemožne mu pomáhajú, aby nezablúdil v hmote a vrátil sa späť do raja ako zrelý duch.
Ako vidieť, náš život na Zemi nie je ponechaný len na nás samých. Máme nad sebou svojich “učiteľov”, “rodičov”, ktorí nás duchovne vedú a pomáhajú nám cez našich strážnych duchov, aby sme úspešne zavŕšili cieľ, za ktorým sme sa vybrali do hmoty - na Zem.
Komentáře
Přehled komentářů
no aj mne sa viac krat staloo ako keby som citila pritomnost niekoho,aj ked pri mne nikto nebol.Hocike mam pocit akokeby sa nieco na mna pozeralo.No vzdy ked sa zlaknem tak to skonci. Vela krat som videla cudne postavy pri mojej posteli a nebol to sen.Ras ta postava vyzerara tak priesvitno a malo to neaky tvar ako keby nejaky mrak,,,hmm a inokedy normalne som videla tvarr ale taku z ohavenu. To sa mi viac krat stalo...no stale iba pri postelii.A nebol to ziaden sen a ani si to nevymislam.To je hola pravda
Duchovia
(Anka, 24. 11. 2009 12:51)Je veľa ľudí, ktorí vidia Duchov. Začiatky ich cesty nebývajú ľahké. Pre pokoj v Duši je len jedna cesta. Prekonať samého seba, prekonať strach. Mne pomohlo stále sa pomodliť a chcieť sa prestať báť. Všetko má svoj čas, a každý to zvládne v inom časovom úseku. Duchovia nie sú zlí, keď sami nevkročíte do Svetov nevhodných. Presne preto sa NEODPORÚČA ich vyvolávať. Tí ktorí prídu sami od seba sú zmatení, stratení a hľadajú niekoho, kto by im pomohol dostať sa ďalej. Inush zjavne máš nejakú úlohu, prekonaj svoj strach a Oni sami Duchovia Ti povedia prečo za Tebou chodia.Načúvaj srdcom :o)
niečo málo o duchoch
(Fish, 17. 9. 2009 12:31)pred nedavnom som sa zobudil uprostred noci a citil som sa totalne zoslabnuti s pocitmi ako keby sa na mna niekto pozeral a ako bi všetka radost zo sveta zmizla [a to som optimista].Nasledne som velmi rychlo zaspal.Ráno som vstal a isiel som sa spitat sestri ako spala a opisala mi to iste co sa stalo mne.
duchoviaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
(duchoviaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa, 24. 8. 2009 14:53)men sa tutuo noc zjavili duchovia bolo ich vela widel som ich tiene na stenach sadze aptm sa mi ....jeden uakzal pred tváárov ksk mam traumu do konaca zivotaa
duchovia
(radka , 27. 3. 2009 18:19)takze videla som ako duch sexuje na internete s mojou ucitelkou sexualnej vychovi bolo to velmi nechutne skoro som sa pozvrdcala.tak jej trba ved je svina
DDDDDDUCCCHHHOVIIIIIIIIIIIIIIIIAAAAAAAAA
(Lenka, 27. 3. 2009 18:14)videli sme s kamaratkov ducha na internete dajte si pozor na duchov tak si aspon pozrite videa o duchoch na www.google.sk a tam si napiste duchovia a dajte vihladat a sa vecer posrate a zostite v posteli
sen
(brano, 28. 9. 2007 15:01)snivalo sa mi o jednej velmi krásnej žene s dlhými vlasmi,dokonca sa mi aj predstavila.Stanka sa volala a ked som sa jej opýtal ,kedy sa znova uvidíme,povedala,že čakaj,z toho sna som bol doslova vedľa,pritom som šťastne ženatý,aj deti mám.Zmenil som zamestnanie do iného mesta,a verte alebo nie ja som Ju stretol,rozdiel medzi snom a skutočnosťou je asi jeden rok.Bola zamestnaná v podniku,kde som nastúpil,je tam zamestnaných viacej žien,ale prečo ona-náhodou sme sa stretli vo dverách,zadívali sa do očí,a mne prebehol taký zváštny pocit,preboha,ja už som Teba kdesi videl,aj som jej to povedal,iba sa zasmiala,že nevymýšlaj si.Odvtedy sme dobrí kamaráti.
hmmm
(Lusy, 2. 1. 2010 21:33)