Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Za ovládanie mysle sa považuje úspešné ovládnutie myšlienok a konania danej osoby bez jej vlastného zvolenia. Vo všeobecnosti výraz znamená, že obeť sa vzdala niektorých základných politických, sociálnych alebo náboženských vier a postojov a stala sa schopnou akceptovať opačné idey. Vymývanie mozgu sa často používa vo voľnej spojitosti so stavom prenasledovania propagandou.

Predstavy a mýty o ovládaní mysle

O ovládaní mysle existujú mnohé chybné predstavy. Niektorí si myslia, že za ovládanie mysle možno považovať aj snahy rodičov o výchovu deti podľa určitých sociálnych, kulturálnych, morálnych a osobných štandardov. Iní sa domnievajú, že ovládanie mysle treba používať pri modifikačných technikách pri zmene niekoho správania, či už sebadisciplínou a autosugesciou alebo prostredníctvom workshopov a kliník. Ďalší sú toho názoru, že reklama a sexuálne zvádzanie sú príkladmi ovládania mysle. A sú aj takí, ktorí za ovládnutie mysle považujú podanie ohlupujúcich liekov žene, aby ju mohli zneužiť.

Niektoré z taktík používaných niektorými verbovačmi ľudského potenciálu pre religiózne, spirituálne alebo New Age skupiny sa nazývajú taktikami na ovládnutie mysle. Mnohí veria, že obete teroristických únosov, ktoré konvertovali k názorom svojich únoscov alebo s nimi začali sympatizovať, sú obeťami ovládnutia mysle (tzv. Stockholmský syndróm). Podobne ženy, ktoré zostávajú pri svojich agresívnych mužoch, sú často považované za obete ovládania mysle. Mnohí považujú podávanie subliminálnych správ pri Muzaku, v reklame, alebo videpásky o sebapomoci za druh ovládania mysle. Mnohí veria, že ovládnutím mysle je aj použitie laserových zbraní, izotropných látok, infrazvuku, nejadrových elektromagnetických pulzných generátorov alebo vysokovýkonných mikrovlnných žiaričov na zmiatnutie alebo ohlúpnutie ľudí. Mnohí sú presvedčení, že taktiky na vymývanie mozgu (mučenie, zbavenie zmyslov atď), ktoré Číňania použili počas vojny v Kórei a domnelé vytvorenie zombies pri Voodoo, sú len pokusy o ovládnutie mysle.

A nakoniec, nikto by nepochyboval o tom, že za jasný prípad ovládnutie mysle by sme považovali schopnosť zhypnotizovať alebo elektronicky naprogramovať človeka tak, že by vykonával naše príkazy bez toho, aby si bol vedomý, že riadime jeho správanie.

Objasnenie pojmu

Pojem s takým rozmanitým výkladom je takmer bezcenný. Aby sme sa dostali bližšie k skutočnému významu pojmu, musíme najprv eliminovať také príklady ovládania mysle, kedy sa jednotlivec dobrovoľne rozhodne zmeniť svoje správanie. Ovládanie myslenia a konania niekoho iného sebadisciplínou alebo za pomoci iných ľudí, je zaujímavá a dôležitá téma, ale nie je to isté, ako vymývanie mozgu alebo programovanie ľudí bez ich súhlasu.

Použitie strachu alebo sily na manipulovanie alebo donútenie ľudí, aby robili niečo, čo chcete, aby robili, by sme nemali považovať za ovládanie mysle. Inkvizície nebývajú úspešné pri pokuse ovládať mysle svojich obetí. Len čo hrozba trestu pominie, to, čo sme im vnútili, je preč. Neovládate myseľ niekoho, kto utečie v okamihu, keď sa mu otočíte chrbtom.

Ohlúpnutie ženy liekmi, aby ju následne znásilnili, nie je ovládnutie mysle. Použitie generátora frekvencií na to, aby ste ľuďom spôsobili bolesť hlavy alebo aby ste ich dezorientovali, nie je to isté ako ich ovládnutie. Nemáte kontrolu na konaním a myslením osoby len preto, že im môžete hocičo urobiť alebo že im znemožníte robiť to, čo by chceli. Základným komponentom ovládania mysle je to, že pri ňom ide o skutočné riadenie inej osoby, nie len o ich znemožnenie alebo o to, že im robíte veci, proti ktorým sa nemôžu brániť.

Fikcia a ovládanie mysle

Niektoré z populárnych chybných predstáv o ovládaní mysle pochádzajú z fikcie, ako napríklad, "The Manchurian Candidate." V tomto filme je vrah naprogramovaný tak, že reaguje na posthypnotický spúšťač, spácha vraždu a neskôr si ju nepamätá. Iné knihy a filmy zobrazujú hypnózu ako mocný nástroj umožňujúci hypnotizérovi naplniť svoje sexuálne túžby s krásnymi ženami alebo ich naprogramovať tak, aby sa stali robotickým kuriérom, vrahom atď. Jedna takáto kniha dokonca tvrdí, že je založená na "skutočnej udalosti": The Control of Candy Jones (Playboy Press, 1976) od Donalda Baina. Dokázať využívať hypnózu do takejto veľkej miery je už trochu viac ako iba zbožné želanie.

Vznikli aj iné fikčné fantázie, ktoré znázorňujú, ako sa drogy alebo elektronické zariadenia, vrátane mozgových implantátov, používajú na ovládanie správania sa ľudí. Samozrejme, že bolo dokázané, že poškodenie mozgu, hypnóza, drogy alebo elektrická stimulácia mozgu alebo neurónovej siete môžu mať kauzálny účinok na myslenie, pohyby tela a na správanie. Avšak stav ľudského poznania o účinkoch rôznych chemických alebo elektrických stimulácií na mozog je zatiaľ tak nepatrný, že s dnešnými vedomosťami a technológiami by bolo nemožné niečo podobné tomu druhu ovládnutia mysle, ktorý je možný vo filmoch či bestselleroch. Dokážeme urobiť veci, ktoré sú predvídateľné, ako je strata špecifickej pamäte alebo vyvolanie špecifickej túžby, ale nedokážeme to robiť spôsobom, ktorý je neintruzívny alebo ktorý by umožnil ovládať značné spektrum myslenia, pohybu alebo činov. Iste je pripustiteľné, že jednoho dňa možno budeme schopní zostrojiť také zariadenie, ktoré, ak bude implantované do mozgu, by nám dovolilo ovládať myšlienky a konanie cez špecifické chemické alebo elektrické podnety. Také zariadenie však teraz neexistuje a ani pri danom stave vedomosti v neurovede nemôže existovať. (Na druhej strane, dvaja neurovedci z Emory University, Dr. Roy Bakay a Dr. Philip Kennedy, vyvinuli elektronický mozgový implantát, ktorý môže byť aktivovaný myšlienkami a tie následne môžu pohybovať kurzorom počítačovej myši)*

Vláda a ovládanie mysle

Zdá sa, že silnie aj viera, že vláda Spojených štátov, prostredníctvom svojho vojenského priemyslu alebo agentúr ako CIA, používa veľký počet hrozných zariadení, ktoré majú narušiť mozog. Spomínali sa laserové zbrane, izotropné žiariče, infrazvuk, nejadrové elektromagnetické pulzné generátory a vysokovýkonné mikrovlnné žiariče. Je známe, že vládne agentúry pri výskumoch ovládania mysle experimentovali na ľuďoch s ich alebo bez ich vedomia (Scheflin 1978). Tvrdenia tých, čo si myslia, že boli nechcenými obeťami experimentov "ovládania mysle", by nemali byť odmietnuté ako nemožné či nepravdepodobné. Pri daných zvyklostiach a amorálnej podstate našich vojenských a tajných služieb, nie sú podobné experimenty celkom vylúčené. Avšak tieto experimentálne zbrane, ktoré sú zamerané na narušenie mozgových procesov, by sme nemali považovať za zbrane na ovládnutie mysle. Popliesť, dezorientovať alebo inak ohlúpnuť človeka prostredníctvom chemikálií alebo elektroniky ešte neznamená danú osobu ovládať. Spôsobiť, že človek stratí kontrolu nad sebou samým, nie je to isté ako získať nad ním kontrolu. Je takmer isté, že naša vláda nie je schopná ovládať kohokoľvek myseľ, hoci je jasné, že mnoho ľudí v mnohých vládach baží po takejto moci.

Každopádne, niektoré z tvrdení tých, ktorí veria, že sú pod kontrolou takýchto elektronických zbraní, neznejú vieryhodne. Napríklad, tvrdenie, že rádiové vlny alebo mikrovlny možno použiť tak, aby osoba počula hlasy vysielané k nej, nevyzerá pravdepodobne. Vieme, že rádiové vlny a vlny všetkých druhov frekvencií našim telom trvale prechádzajú. Dôvod, prečo musíme zapnúť rádio alebo televízor, aby sme počuli zvuk a videli obraz vysielané vzduchom, je ten, že tieto zariadenia majú prijímače, ktoré "prekladajú" vlny do formy, ktorú my dokážeme počuť a vidieť. Podľa toho, čo vieme o sluchu a zraku, je veľmi nepravdepodobné, že ak jednoducho pošleme do mozgu signál, ktorý možno preložiť do zvukov alebo obrazu, spôsobíme, že daná osoba niečo počuje alebo vidí. Jedného dňa možno bude možné elektronicky alebo chemicky stimulovať špecifickú sieť neurónov, aby sme tak vyvolali špecifické zvuky alebo zjavenia, ktoré chceme, aby osoba prevzala do svojho vedomia. Ale dnes to nie je možné. Aj keby to bolo možné, nemuselo by to nevyhnutne znamenať, že človek by poslúchol aj príkaz na zabitie prezidenta len preto, lebo počul hlas, ktorý mu to kázal. Počuť veci je jedna vec. Mať pritom pocit, že počuté treba splniť, je celkom iná vec. Nie každý má vieru Abraháma.

Zdá sa, že medzi tými, čo si myslia, že boli unesení mimozemšťanmi a tými, čo veria, že ich mysle sú ovládané implantátmi CIA, existuje viacero paralel. Avšak až doteraz nebola skupina "s ovládanou mysľou" schopná nájsť svojho Johna Macka, harvardského psychiatra, ktorý tvrdí, že najlepším vysvetlením pre tvrdenia o únosoch mimozemšťanmi je to, že sú založené na zážitkoch z únosov, nie na fantázii alebo halucináci. Bežnou sťažnosťou tých, ktorých mysel je ovládaná, je to, že nemôžu presvedčiť terapeutov, aby ich brali vážne. To jest, vravia, že nájdu len terapeutov, ktorí ich chcú liečiť z halucinácií a nie pomôcť im dokázať, že sú ovládaní vlastnou vládou. Takto aspoň nie je pravdepodobné, že "zombiovia s mysľou ovládanou CIA" budú obvinení z toho, že trpia halucináciami, ktoré im implantovali terapeuti tak, ako sa to stalo s unesenými mimozemšťanmi, keďže títo tvrdia, že nemôžu zohnať terapeutov, ktorí by ich halucinácie brali vážne.

Skutočne, mnohí z nich sú presvedčení, že ich liečba ako narušených osôb je len súčasťou konšpirácie na zamaskovanie experimentov s ovládaním mysle, ktoré na nich prevádzali. Niektorí si dokonca myslia, že syndróm falošnej pamäte je súčasťou tohto spiknutia. Tvrdia, že idea falošných spomienok je komplot, ktorým sa má zabrániť, aby sa brali vážne tvrdenia tých, ktorí si teraz spomínajú, ako boli obeťami experimentov z nejakej minulej doby. Nechce sa veriť, že nedokážu nájsť celý rad nekompetentných New Age liečiteľov ochotných im veriť, ak nie dokonca tvrdiť, že aj oni sami boli obeťami takých experimentov.

Podprahová rekladma a ovládanie mysle

Na ľahšiu tému: jedných z menej rozšírených mýtov o ovládaní mysle je tvrdenie, že tzv. podprahové správy sú účinným nástrojom na ovládanie správania. Napriek rozšírenej viere v podprahovú reklamu a podprahové podávanie správ, dôkazy o jej účinnosti sú založené na anekdotách a nevedeckých štúdiách. Darmo budete hľadať vedecké štúdie, ktoré demonštrujú, že prehrávanie nepočuteľných správ ako "nekradni" alebo "daj to naspäť" značne redukuje krádeže zákazníkov či zamestnancov alebo že podprahové správy zvyšujú predaj čokoládových tyčiniek v kinách.

Narušenie a zastrašovanie nie sú ovládaním mysle

Z horeuvedeného vyplýva, že to, čo ľudia považujú za ovládanie mysle, by bolo možné najlepšie vyjadriť nejakým iným výrazom, ako napríklad modifikácia správania, narušenie myslenia, zablokovanie mozgu, manipulácia správania, vydieranie mysle alebo elektronické zastrašovanie. Ľudia sa nemenia na robotov prostredníctvom hypnózy alebo mozgových implantátov. Navyše je jasné, že pri dnešnom stave poznania v neurovedách by techniky na účinné ovládanie mysle boli asi veľmi surové a ich mechanizmy prebádané len nedostatočne.

A tak, ak obmedzíme pojem "ovládanie mysle" na prípady, kedy človek úspešne ovláda myšlienky alebo konania niekoho iného bez jeho vedomia, náš počiatočný zoznam toho, čo sa považuje za ovládanie mysle, by sa zúžil len na päť položiek: taktiky náboženských, spirituálnych a iných New Age verbovačov, taktiky mužov, ktoré ovládajú svoje ženy, Štokholmský syndróm, takzvaná taktika vymývania mozgu čínskych vyšetrovateľov amerických zajatcov počas vojny v Kórei a domnelé výtvory zombies vo Voodoo. Túto poslednú však môžeme vylúčiť ako založenú buď na podvode alebo na podávaní drog.

Ženy, ktoré sú terorizované svojimi manželmi alebo milencami, nie sú obeťami ovládania mysle, alebo obeťami strachu a násilia. Napriek tomu sa zdá, že je priveľa prípadov, kedy zbitá žena úprimne miluje svojho muža a úprimne verí, že on ju miluje tiež. Zostáva, po každej bitke, nie preto, že sa bojí, čo by jej urobil, keby odišla, ale preto, že v skutočnosti nechce odísť. Možno. Ale možno neodíde preto, že je úplne závislá na svojom milencovi/bitkárovi. Nezostáva len preto, že nemá kam ísť. Potrebuje ho a zostáva, lebo je na ňom úplne závislá. Ak muž dokáže zredukovať ženu na stav úplnej závislosti, môže ju ovládať. Ale je pravdivé povedať, že on ovláda jej myseľ? Do akej miery, ak vôbec, dokáže surovec vziať svojej obeti slobodnú vôľu? Môže zredukovať jej výber tak, že zostať s ním je jediná voľba, ktorú ona pozná. Aká je pravdepodobnosť, že sa to stane? Zdá sa pravdepodobnejšie, že ona zredukuje svoje vlastné možnosti odôvodnením si jeho konania a presvedčí sama seba, že veci sa zlepšia alebo že to v skutočnosti nie je až také zlé. Ak muž nepoužíva hrubú silu alebo strach z násilia, aby si udržal ženu, tak potom, ak ona zostáva, to môže byť tým, aké voľby si vybrala už v minulosti. Zakaždým, keď bola zneužitá, rozhodla sa zostať. On možno použil sladké reči, aby ju presvedčil zostať, ale v istom bode v minulosti v ich vzťahu mala slobodnú možnosť odmietnuť ho. V opačnom prípade je vzťah založený na strachu a násilí a o ovládanie mysle tu vôbec nejde. Žena, ktorá vyzerá ako pobosorovaná násilníkom, nie je obeťou ovládania mysle. Je obeťou svojej vlastnej aj keď zlej voľby. Tým nechceme povedať, že by sme nesúcitili s jej osudom, alebo jej neponúkli pomoc, keby o ňu stála. Je tam, kde je, v smole a v sérii zlých volieb, nie kvôli ovládaniu mysle, predpokladajúc, samozrejme, že nie je mentálne chorá. V takom prípade je to Príroda, nie muž, kto zredukoval jej kapacitu pre slobodnú voľbu. Násilník len zneužíva príležitosť, ale sám ju nevytvára.

Verbovači, únosy a inkvizície

A tak sa dostávame k verbovačom spirituálnych, náboženských alebo osobnostno-rastových skupín, k únoscom a inkvizítorom. Verbovači obyčajne neunášajú a nelovia svojich regrútov a mučenie nie je známe ako typická konverzačná metóda. To vyvoláva otázku, či sú ich obete ovládanie bez ich súhlasu. Niektorí regrúti nie sú skutočnými obeťami ovládania mysle, naopak, sú ochotnými členmi svojich komunít. Podobne, mnohých regrútov mainstream náboženstiev nemožno považovať za obete ovládanie mysle. Zmeniť základnú osobnosť a charakter človeka, spôsobiť, aby sa správal v protiklade s celoživotnými vzormi správania, zmeniť jeho základné presvedčenie a hodnoty, sa ešte nemusí nevyhnutne spájať s ovládaním mysle. Záleží na tom, ako aktívne sa človek zapája do svojej vlastnej premeny. Ja i vy si môžeme myslieť, že človek sa musí zblázniť, aby sa pridal k Scientológii, Svedkom Jehovovým alebo k Bratstvu Jima Robertsa, avšak jeho "bláznivé presvedčenie a správanie" nie je o nič divokejšie ako správanie sa miliónov členov ktoréhokoľvek mainstream náboženstva, ktorí sa rozhodli ho prijať a zapojiť sa.

Niektorí regrúti ne-mainstreamových náboženstiev vyzerajú, ako keby mali vymyté mozgy a akoby boli ovládaní do takej miery, že v mene svojich vodcov poškodia sebe alebo iným a to vrátane vraždy alebo samovraždy. Niektorí z nich sa nachádzajú v stave mimoriadnej zraniteľnosti v čase, keď ich verbujú a verbovači túto zraniteľnosť využívajú. Takíto regrúti môžu byť zmätení alebo bez pevných základov a to vďaka normálnym problémom súvisiacim so zmenou (napr. nováčkovia na škole), ťažkým životným okolnostiam (neúspech v škole alebo v novom zamestnaní) alebo aj osobným tragickým udalostiam (smrť blízkych priateľov alebo milovaných osôb) alebo udalostiam vo svete (vojna alebo terorizmus). Niektorí môžu byť duševne chorí alebo emocionálne narušení, vo veľkej depresii, traumatizovaní drogami alebo vystavení zneužívaniu inými, atď. Ale pre sektu by nebolo výhodou aktívne verbovať emocionálne narušených. Ako mi povedal istý verbovač:

sekty majú komplikované ideológie a postupy, ktoré duševne alebo citovo rozhádzaní ľudia sotva môžu pochopiť. Vďaka týmto štruktúram sekta môže ovládať človeka. Sekty nechcú ľudí, ktorých je ťažké ovládať.

A tak, kým niektorí regrúti môžu byť veľmi zraniteľní voči tým, ktorí by chceli ovládať ich myšlienky a konanie, verbovači hľadajú ľudí, ktorých možno urobiť zraniteľnými. Spomenutý verbovač tiež povedal:

Sekty hľadajú silných, inteligentných, idealistických ľudí. Tiež sa sústreďujú na bohatých, bez ohľadu na ich duševný stav.

Cieľom je urobiť regrútov zraniteľnými, dosiahnuť, aby sa vzdali všetkého, čo ovláda ich myslenie a konanie. Cieľom je dosiahnuť, aby sa členovia sekty cítili ako cestujúci na lodi bez kormidla na rozbúrenom mori. Verbovač alebo vodca sekty má kormidlo a iba on vie priviesť loď do bezpečia.

Existujú mnohé techniky na manipulovanie tých, čo sú zraniteľní. Jednou metódou je dať im lásku, ktorú nedostávajú nikde inde. Presvedčte ich, že prostredníctvom vás a vašej komunity, môžu nájsť to, čo hľadajú, aj keď nemajú potuchy, čo vlastne hľadajú. Presvedčte ich, že potrebujú vieru vo vás a že vy máte vieru v nich. Presvedčte ich, že ich priatelia a rodina mimo skupiny sú len prekážkou k ich spáse. Izolujte ich. Iba vy im viete dať to, čo potrebujú. Milujete ich. Iba vy jediný ich milujete. Zomreli by ste pre nich. Takže prečo by oni nezomreli pre vás? Ale len láska vám to u nich nevyhrá. Strach je veľkým motivátorom. Strach, že ak odídu, budú zničení. Strach, že ak nebudú spolupracovať, budú odsúdení. Strach, že to v tomto mizernom svete nedokážu. Manipulátor musí z regrúta urobiť paranoika.

Ani láska ani strach nemusia však nemusia stačiť, preto treba použiť aj vinu. Naplňte ich toľkou vinou, že budú chcieť byť policajtom vlastných myšlienok. Pripomeňte im, že sami neznamenajú nič, ale s vami a s Bohom (alebo nejakou Silou alebo Technikou) ste Všetko. Naplňte ich súcitom so sebou samým, aby chceli byť bez ega, bez sebasamého, Jediného s Vami a Váš. Nielen že ich zbavíte ich Ja, ale presvedčíte ich, že ideálom je byť bez seba samého. Udržujte tlak. Buďte neúnavný. Občas ich ponížte. Čoskoro budú považovať za svoju povinnosť ponižovať seba samých. Riaďte, čo môžu čítať, počuť, vidieť. Opakujte správy pre oči a uši. Postupne dosiahnite, aby sa zaväzovali, najprv k malým veciam, potom postupujte až kým nebudete vlastniť ich majetok, ich telá, ich duše. A nezabudnite im podávať drogy, vyhladujte ich alebo ich nechajte meditovať, tancovať alebo spievať celé hodiny, až kým nebudú presvedčení, že prežívajú nejaké mystické zážitky. Nechajte ich, aby si mysleli, "Bol si to ty, Pane, kto urobil, že sa cítim tak dobre." Nebudú chcieť prestať. Nikdy im nebolo tak dobre. Hoci pre tých, čo sú vonku, to vyzerá ako Peklo, pre nich, čo sú vnútri, to vyzerá ako Nebo.

Ktoré náboženstvo nepoužíva vinu a strach, aby ľudia strážili svoje vlastné myšlienky? Dokonca aj niektorí terapeuti používajú podobné metódy, aby ovládali svojich pacientov. Priživujú sa na koristi nevinných. Žiadajú úplnú vernosť a dôveru, ako cenu za nádej a uzdravenie. Často izolujú svoju korisť od ich milovaných a priateľov. Snažia sa vlastniť a ovládať svojich klientov. Metódy verbovačov nie sú oveľa iné. Sú tí naverbovaní, skonvertovaní na vieru a ostatní pacienti dobrovoľnými obeťami? Ako by sme rozoznali rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou obeťou? Ak to nedokážeme, potom nevieme rozlíšiť žiadne skutočné prípady ovládania mysle.

Verbovači a iní manipulátori nepoužívajú ovládanie mysle, pokiaľ nezbavujú svoje obeťe ich slobodnej vôle. O osobe možno povedať, že ju zbavili jej slobodnej vôle niekým iným iba vtedy, ak ten iný priniesol kauzálneho agenta, ktorý je neodolateľný. Akoby sme vôbec niekedy demonštrovali, že správanie osoby je výsledkom neodolateľných príkazov daných náboženským, spirituálnym vodcom alebo expertom na rast osobnosti? Nestačí povedať, že iracionálne správanie dokazuje, že osobe vzali slobodnú vôlu. Môže byť iracionálne vzdať sa všetkého svojho majetku alebo venovať všetok svoj čas a sily na uspokojovanie túžob nejakého božského vodcu, alebo spáchať samovraždu alebo umiestniť do metra jedovaté bomby, pretože nám to tak prikázali, ale ako môžeme odôvodniť tvrdenie, že takéto iracionálne skutky sú činmi bezmyšlienkových robotov? Lebo pokiaľ vieme, najbizarnejšie, najneľudskejšie a najiracionálnejšie skutky vykonané verbovačmi sú vykonané slobodne, vedome a s radosťou. Možno sú vykonané ľuďmi s poškodeným mozgom alebo chorými ľuďmi. V každom prípade nie sú títo ľudia obeťami ovládnutia mysle.

A tým nám zostávajú na zamyslenie činy únoscov a inkvizítorov: akty systematickej izolácie, ovládania zmyslového vstupu a mučenie. Dovoľujú nám tieto metódy načisto vymazať sivú kôru mozgovú a napísať na ňu svoj vlastné správy? To jest, vieme vymazať staré a implantovať do našich obetí nové vzory myslenia a správania? Po prvé by sme mali poznamenať, že nie každý, koho uniesli, pocíti k svojim únoscom lásku či cit. Je možné, že niektorí unesení alebo väznení ľudia sú zredukovaní na stav úplnej závislosti na svojich mučiteľoch. Sú daní do polohy podobnej detstvu a začínajú sa viazať na svojich mučiteľov podobne, ako dieťa závisí na tom, kto ho kŕmi a utešuje. Existuje tiež čudná fascinácia, ktorú niektorí z nás pociťujú voči tyranovi. Bojíme sa ich, dokonca ich aj nenávidime, ale často sa chceme pridať k ich gangu, aby sme tam boli pod ochranou. Nezdá sa pravdepodobné, že ľudia, ktorí sa zaľúbia do svojich únoscov, alebo ktorí sa pod mučením obrátia proti svojej krajine, sú obeťami ovládania mysle. Istotne existuje nejaké vysvetlenie, prečo niektorí ľudia reagujú ako Patricia Hearstová a prečo sa iní v podobných podmienkach nestali „Tanyou“. Je pochybné, či pri vysvetlovaní hrá ovládanie mysle takú veľkú rolu. Niektoré ženy sú priťahované gangstrami, ale majú len málo príležitostí interagovať s nimi. Nemusíme si hneď pomáhať ovládaním mysle, ak treba vysvetliť, prečo sa Tanya zblížila s jedným z jej teroristických väzniteľov. Možno si myslela, že kvôli prežitiu to musí urobiť. Možno ju prirodzene priťahoval. Kto vie? Ovládnutie mysle je lepšia obrana ako „zmenila som svoj názor na život kriminálnikov“, keď treba čeliť obvineniu z bankovej lúpeže a z vraždy.

Nakoniec, všeobecne sa verí, že Číňania boli pri vymývaní mozgov amerických zajatcov počas vojny v Kórei úspešní. Ale neexistujú dôkazy o tom, že ich taktika mučenia, izolácie, obmedzenia zmyslov atď. úspešne viedla k ovládnutiu mysle zajatcov. Veľmi málo (22 z 4500, teda 0.5%) z tých, čo boli zajatí Čiňanmi, prebehli na druhú stranu (Sutherland 1979, 114). Mýtus o úspechu Číňanov pochádza najmä z diela Edwarda Huntera, ktorého Brainwashing in Red China: the Calculated Destruction of Men's Minds (New York: Vanguard Press, 1951) je stále referenciou pre tých, čo považujú taktiku ovládania mysle za dnešnú hlavnú hrozbu. CIA kŕmila Hunterovej potravou najčastejšie, v snahe vyvolať čo najviac nenávisti voči Severnej Kórei a komunizmu, a aby vysvetlila, prečo niektorí americkí vojaci nevedeli nenávidieť nepriateľa, a aby “zdôraznila svoju vlastnú rolu tvrdiac, že oni sami musia skúmať techniky premývania mozgu, aby dokázali držať krok s nepriateľom” (Sutherland 1979, 114).

A tak sa zdá, že ako definujeme ovládanie mysle ako úspešné riadenie myšlienok a činov niekoho iného bez jeho súhlasu, tak ovládanie mysle existuje iba vo fantázii. Bohužiaľ, to ešte neznamená, že tomu tak bude vždy.